Starobylú Kremnicu, významné banské mesto preslávené razbou hodnotných zlatých mincí, skrášľuje už niekoľko stáročí pôvabný mestský hrad vybudovaný na vyvýšenine, neďaleko historického námestia. Mestský hrad v Kremnici je komplex stredovekých budov rôzneho poslania, ktoré vznikali postupne od 13. do 15. storočia. Hrad je chránený opevnením, na ktoré sa napájajú mestské hradby. Kremnické mestské hradby možno zaradiť medzi najzachovalejšie na Slovensku. V rokoch 1976 – 1996 prešiel hradný areál komplexnou obnovou. Historické centrum Kremnice bolo v roku 1956 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu a stredoveký Mestský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou.

                V hradnom areáli sa nachádza 6 expozícií v priestoroch štyroch objektov: Románsky karner, Malá veža, Severná veža a Radnica.

Expozície

Kostol sv. Kataríny – stojí v strede areálu a ide o dominantný gotický kostol sv. Kataríny – patrónky mesta s neogotickým interiérom. 

                Interiér kostola je neogotický z roku 1885; krídlové oltáre – hlavný (sv. Kataríny) a štyri bočné oltáre sú bohato zdobené a pozlátené. Z obdobia renesancie je zachovaný toskánsky stĺp kazateľnice, ako aj krstiteľnica z ružového mramoru najvýznamnejšieho kremnického medailéra Krištofa Füssela. Kostol je požehnaný, konajú sa v ňom cirkevné obrady.

                Severné a južné oratórium sú prístupné točitým kamenným schodiskom, chór na západnej strane lode kostola má nový organ. Kostol sv. Kataríny je každoročne dejiskom Európskeho organového festivalu Kremnický hradný organ.

                Ku kostolu bola v 15. storočí voľne pristavaná veža. Dnes má renesančnú podobu, ktorú dostala po požiari v roku 1560. Po stáročia v nej sídlili strážcovia a ohlasovali nebezpečenstvo. V súčasnosti funguje izba strážcov ako expozícia a zároveň je odtiaľ najkrajší výhľad na panorámu mesta a okolité kopce. 

Barokové plastiky – táto expozícia sa nachádza v pôvodnej budove Radnice. Tvoria ju dva ucelené súbory plastík. Prvý pochádza z barokového oltára kostola sv. Kataríny. Plastiky vytvorila kremnická dielňa okolo roku 1700. Druhý súbor je z dielne Dionýza Stanetiho. Jeho monumentálne zlátené plastiky pôvodne zdobili oltáre dnes už nestojaceho kostola Panny Márie na námestí.

Karner sv. Ondreja – je najstarším objektom hradu – z polovice 13.storočia. Je to dvojpodlažná kruhová stavba postavená v neskororománskom a gotickom slohu, ktorá sa skladá z dvoch častí – kaplnky a kostnice. 

Kremnické zvony a zvonolejári – táto expozícia je umiestnená na troch poschodiach v Malej veži. Zoznamuje návštevníkov s históriou tunajších zvonolejárskych dielní a je doplnená originálmi i kópiami kremnických zvonov. V podveží visí najstarší a najväčší zvon Urban z roku 1588, ktorý má priemer 1,66 metra.

Obrana mesta – expozícia sa nachádza na 3. poschodí severnej veže. Severná veža bola dôležitým prvkom v obrannom systéme hradu, nakoľko chránila jeho severný vstup. Preto má nad vchodom tzv. smolný nos, ktorým obrancovia liali na nepriateľa horúcu vodu a smolu. Expozícia približuje návštevníkom fortifikačný systém mesta, ako aj zbrane, ktorými bol chránený.

Severná brána – pôvodne tu bola hlboká priekopa preklenutá dreveným gotickým padacím mostom, neskôr nahradená murovaným. Vstupná veža s bránou zo 14.storočia je začlenená do hradobného parkanového systému. Severná veža pozostáva z troch poschodí. Na spodnom poschodí sídlil pán, ktorý sa staral o hradný areál a na prvom a najvyššom poschodí strážcovia, ktorý chránili severný vstup do areálu.

Malá (hodinová) veža – na západnej strane areálu – pochádza tiež zo 14.storočia a má štyri podlažia oddelené kamennými rímsami. Vo veži sú umiestnené barokové zvony. Dočasne sa veža nazývala hodinová, keď na predposlednom podlaží boli umiestnené hodiny.

Schodisková bašta – vstupné zámocké schodisko a južná veža. Zastrešené schody boli pristavané v poslednej tretine 18.storočia k staršiemu základu veže. V horných priestoroch sú umiestnené zvony.

Stará radnica – pôvodne štvorpodlažná obytná veža obdĺžnikového tvaru pochádzala z konca 14.storočia, bola vstavaná medzi hradobné múry. Po požiari sa radnica presťahovala do mesta. Poddolované územie časti pod mestom v 19.storočí a následný zosuv pôd po zemetrasení v roku 1879 spôsobil, že niektoré objekty – i na hrade – boli poškodené, najviac však radnica. Následne boli roku 1887 zo statických dôvodov dve podlažia radnice odstránené a ukončené cimburím.Banícka bašta – na východnej strane má polkruhový základ, na ktorom stojí polygonálna nadstavba. Na vonkajšej – juhovýchodnej strane je osadený kamenný erb mesta. Bašta bola prestavaná v 15.storočí, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o zvyšok kaplnka.

Zdroje:

Hrady a zámky na slovensku